Do kolekcie kníh marxisticko-leninskej sociológie, ktoré u nás vyšli v ostatných 15 rokoch,
pribúda aj toto sociologické dielo svojím spôsobom dosť osobité. Autor v ňom využíva svoju
dlhoročnú odbornú erudíciu i rozsiahle životné skúsenosti a poznatky z viacerých spoločenských
vied — najmä dejín, etnografie, politickej ekonómie a filozofie — i znalosti
prameniace z priamej účasti na pretváraní nášho spoločenského života na úlohu, ktorá
patrí medzi najnáročnejšie a najprácnejšie: na sociologické zobrazenie života jednej
slovenskej obce v období najprenikavejších spoločenských premien.
Osobitosť tejto práce podmieňuje predovšetkým odborný žáner. Ako vyplýva už z názvu,
ide o sociologickú monografiu svojím charakterom stredoslovenskej obce Devičany. Z tohto
hľadiska je kniha osobitá a v našej novšej sociologickej literatúre dosť ojedinelá — a to
hneď z dvoch aspektov.

Devičany podobne ako väčšina našich obcí majú bohaté dejiny. Vzhľadom na zameranie
tejto práce ako sociologickej monografie však môžeme poukázať len na niektoré
významnejšie momenty, a to hlavne na tie, ktorých objasnenie umožní lepšie poznať
súčasný stav a vývin obce. Nepodujímame sa teda na podrobné spracovanie dejín
Devičian, čo je, resp. mohlo by byť úlohou historikov.
Územie Levického okresu, ako na to poukazujú archeologické nálezy, bolo nepretržite
osídlené už od mladšej doby kamennej (4000—5000 rokov pred n. L). Novšie
pamiatky svedčia o prítomnosti keltských roľníkov, remeselníkov a obchodníkov,
ďalej o prítomnosti rímskych légií, resp. rímskeho osídlenia na území tohto okresu.
Hmotné pamiatky, ako napr. zvyšky slovanských opevnených hradísk — Hrádok
v Bohuniciach, hradné návršie v Starom Tekove a iné, poukazujú na to, že v okolí
Levíc boli slovanskí usadlíci už vo 4. storočí n. I. Výhodná geografická situovanosť
devičianskeho chotára a dobré klimatické podmienky, o čom sme sa už zmienili,
mohli sem už v tých časoch prilákať prvých osídlencov.

ДЕВИЧАНИ В СОЦИАЛИСТИЧЕСКОМ СТРОИТЕЛЬСТВЕ
С О Ц И О Л О Г И Ч Е С К А Я МОНОГРАФИЯ
Резюме
Предлагаемая работа является результатом социологического монографического исследова-
ния, осуществленного в вышеназванном селе в 1971—1975 г г . В ней дается объяснение процесса
общественных перемен, которые произошли в чехословацкой деревне за прошедшие три десяти-
летия под влиянием таких факторов, какими являются: переход политической власти в государ-
стве в руки трудящихся, возглавляемых рабочим классом и коммунистической партией, обоб-
ществление средств производства и социалистическая индустриализация страны, кооперирова-
ние сельскохозяйственных земель и переход от частного семейного хозяйствования типа мелкого
производства к кооперативному сельскохозяйственному крупному производству, демократизация
управления предприятиями и государством, а также и демократизация образования и культуры.
Работа должна сыграть и важную социотехническую роль, главным образом помочь при со-
циальном планировании в аналогичных общностях и при повышении качества управления.
Село Девичани (район Певице, 722 жителя в 1970 г.) было выбрано в качестве объекта моно-
графического исследования специально, как сельскохозяйственное село средних размеров,
у к о т о р о г о нет возможности слиться экологически с другим селом и в котором, кроме коопера-
тивных крестьян, в соответствующем количестве ж и в у т и рабочие, и представители социалисти-
ческой интеллигенции. Средняя высота территории Девичани над уровнем моря составляет
210 м. По экономическим результатам ЕСК в Девичани относится к средне успешным коопера-
тивам в районе.

DEVICANY IM SOZIALISTISCHEN AUFBAU
EINE SOZIOLOGISCHE MONOGRAPHIE
Zusammenfassung
Die vorliegende Arbeit ist das Resultat einer soziologischen monographischen Untersuchung, die
in der angeführten Gemeinde von 1971—1975 durchgeführt wurde. Der Verfasser erläutert jenen
Prozess gesellschaftlicher Veränderungen, welche das tschechoslowakische Dorf in den vergangenen
drei Dezenien durchgemacht hat, und zwar unter dem Einfluss solcher Faktoren, wie die Übernahme
der politischen Macht im Staate durch die werktätigen Massen mit der Arbeiterklasse und der Kommunistischen
Partei an der Spitze, die Vergesellschaftung der Produktivkräfte und die sozialistische Industrialisierung
des Landes, der Bildung landwirtschaftlicher Produktionsgenossenschaften und den
Übergang von einer Privatwirtschaft kleinbäuerlicher Familien zur landwirtschaftlichen Grosswirtschaft
auf genossenschaftlicher Basis, die Demokratisierung der Administration von Betrieben und
des Staates, wie auch der Demokratisierung von Bildung und K u l t u r . Die vorliegende Arbeit verfolgt
auch das Ziel, eine bedeutende soziotechnische Rolle zu spielen, vor allem beim sozialen Planen in
analogen Kommunitäten und bei Verbesserung der Leitung behilflich zu sein.
Die Gemeinde Devicany (Kreis Levice, mit 722 Einwohnern im Jahre 1970) wurde gezielt für eine
monographische Untersuchung auserwählt als eine mittelgrosse landwirtschaftliche Gemeinde, die
keine Möglichkeit hat, sich ökologisch mit einer anderen Gemeinde zu vereinen und in der ausser
genossenschaftlicher Bauern auch eine angemessene Anzahl von Arbeitern und Angehörigen der
sozialistischen Intelligenz lebt. Der ganze Bezirk dieser Gemeinde befindet sich durchschnittlich
in einer Höhe von 210 m über dem Meeresspiegel.

THE VILLAGE DEVICANY UNDER SOCIALIST CONSTRUCTION
SOCIOLOGICAL MONOGRAPH
Summary
The presented work is a result of sociological monographic research that was carried out in the said
village in 1971—1975. It explains the process of social changes which have come about in the Czechoslovak
village in the last three decades under t h e influence of such factors as take-over of political
power in the state by the working people, headed by the working class and the Communist Party,
socialist industrialization of the country, collectivization of agricultural land and transition from
private family production on the small scale to cooperative agricultural mass production, democratization
of management of firms and of the State as well as democratization of education and culture.
The work is expected to play an important socio-technological role in helping social planning in
analogical communities and in improving managing activity.
The village Devicany ( D i s t r i c t Levice, having 722 inhabitants in 1970) was chosen for monographic
research on purpose as a model agricultural village of middle size which has no possibility to merge
economically w i t h another village and where, apart f r om cooperative farmers, also live both workers
and intelligentsia in reasonable proportion. The average sea level of Devicany's locality is 210 metres
above the sea level. The cooperative farm in Devicany, according to its economic results, belongs to
mediocre cooperative farms in the d i s t r i c t so far as its economic prosperity is concerned.

Perspektívny rozvoj JRD Devičany
V rámci koncepcie ďalšieho rozvoja poľnohospodárskej výroby v Levickom okrese
plánuje sa po roku 1975 včleniť JRD Devičany do veľkého poľnohospodárskeho
družstevného podniku, zloženého z týchto jednotných roľníckych družstiev: Devičany,
Drženice, Bátovce, Bohunice, Horša, Jabloňovce, Jalakšová, Kamenec, Kmeťovce
a Pečenice, ktorý ponesie názov „JRD ČSSP Drženice so sídlom v Bátovciach". Takto
vzniknuté JRD, najväčšie v okrese Levice, bude mať výmeru 6362 ha poľnohospodárskej
pôdy. Vytvorenie tohto celku má umožniť istú výrobnú špecializáciu zlúčených
JRD, a tak aj znižovanie výrobných nákladov a ďalšie zvyšovanie poľnohospodárskej
produkcie.

Je živým a doteraz dôsledne dodržovaným zvykom, že sa v domácnostiach, i tam,
kde nemajú deti, pripravuje na vianočné sviatky, najmä k štedrovečernej večeri
(24. decembra) vianočný stromček (starí ľudia v Devičanoch ho označovali aj termínom
„ratolesť"). Je to pekne vyvinutý smriečok, príp. v posledných rokoch borovica,
ktorý vyzdobujú pestro zabalenými cukríkmi, čokoládovými figúrkami, sklenými
ozdobami, sviečkami, prskavkami a v skorších rokoch aj orechmi zabalenými do staniolu,
jabĺčkami a pod. Pod stromček sa kladú darčeky, ktorými sa vzájomne obdarúvajú
členovia rodiny pred slávnostnou štedrovečernou večerou. Tradícia vianočného
stromčeka je zvyškom starobylého zvyku, spojeného s donášaním zelenej ratolesti
do domu v čase zimného slnovratu, symbolom návratu slnka, symbolom nádeje spojenej
so začiatkom nového životného cyklu v prírode. Na tento starobylý zvyk, na donášame
ratolesti do domu (24. decembra) nadviazalo kresťanstvo slávnosťou narodenia
jezuliatka.
V druhý veľkonočný sviatok (Veľkonočný pondelok) býva v obci „oblievačka".
Skupina mládencov prichádza do domov, v ktorých majú dievča súce na vydaj. Devu
vyvedú na dvor pred kuchynské dvere a polejú ju studenou vodou z hrnčekov, ba aj
vedra, vraj, „aby bola celé leto ako rybička". Mládenci polejú aj matku dievčiny
i ďalšie ženy, ak sú v domácnosti. Potom mládencov pohostia chlebom, domácou
šunkou, vajíčkami, cukrovými kúskami, vínom alebo páleným (čo býva buď slivovica,
čerešňovica, hruškovica, alebo jahodovica a pod. ).

I. ukážka:
,, V čase vyhlásenia prvej republiky, asi začiatkon novembra 1918 stala sa v našej
obci takáto príhoda:
Notár V. dav si zavolať do notárskej kancelárii Pavla P. ako suseda, s keryn sa nenávideli.
Hneď dvere za nín zankov a kcev ho zastreliť z bubienkovyho revorvera.
Ale Pavel P. ho udrev palicou po ruky, takže mu revorver výpadov na dlášku. Poton
notára začav biť, takže šetko prevrátiv, aj atrament na stole papier zaliav. A keď ho
dobre vymlátiv, poton ho vypustiv von. Notár ujšov do kaštieľa a tan zas bola bitka,
lebo v kaštieli bývali bíreši. Tak sa notár V. skovav do nedeľakej Bôriny a netrvalo
dlho z dediny ujšov.
Notár V. ľuďom zle robiv, kerych kcev z vojny reklamuvav a ešte aj starých vyhnav
na f r o n t kopať šiance. "
II. ukážka:
„O príchode Červenej armády do Devičian:
Dňa 21. decembra 1944 prišla od Bátoviec do našej obci hliadka Červenej armády —
asi 20 vojákov. Za nima išlo obrnenô auto, na keron sa iste doviezli. To mohlo byť
okolo deviatej hodiny rano. Hliadkuvali do šetkých dvorov — hľadali hitlerovských
vojákov. Ešte pred nima prišla do obci asi stotina Nemcov a zišli do hostinca k Štefanovi
Lukáčovi, hádan kceli fruštikuvať. Pred hostinec si postavili stráš. Ruskí vojaci
prišli tesne k hostincu a volali nemeckyho vojáka, aby išov s nima. Ale ustrašený
Nemec skočiv do hostinca a v tej chvíli sa šeci vojáci nemeckí rozutekali smeron
do cintorína.
Obrnenô ruskô auto naháňalo dvuch nemeckých vojákov ako hliadku na ceste medzi
Bátovcí a našou dedinou. Vojáci Červenej armády ich aj chytili a zajali, ale ich nezastrelili.
Obrnenô auto sa v r á t i lo na kraj Devičian a t r i rázy vystrelilo z ťažkyho guľometa.

DEDINA
Tradičná (z čias kapitalizmu)
í. Ekonomická sféra:
výlučná orientácia na vlastnenie určitej
výmery poľnohospodárskej pôdy a potrebného
živého a mŕtveho inventáraindividuálne
rodinné hospodárenie malovýrobného
typu, úsilie o jeho udržanie
Súčasná — socialistická
identifikácia so skupinovým, družstevným
vlastníctvom výrobných prostriedkov
(pôdy, strojov, náradia atď. ) a
s družstevnou veľkovýrobnou formou
hospodárenia; cieľ — pracovať v zdravotne
nezávadnom prostredí a mať
primeraný zárobok; v osobnom vlastníctve
mať zdravotne nezávadný, primerane
technicky vybavený rodinný